O právach o možnostiach kňazov pri angažovaní sa vo verejnom živote hovorí súdny vikár Spišskej diecézy, prof. Ján Duda: „V kán. 287, § 2 sa píše, že klerici (biskupi, kňazi a diakoni) nesmú byť členmi politických strán a nesmú byť ani vo vedení odborov. Toto nariadenie však pozná výnimky, ktoré stanovuje spomínaný kán. 287, § 2: ak si to vyžaduje napomáhanie všeobecného dobra (bonum comune promovendum), čo má posúdiť kompetentná autorita Cirkvi, môžu klerici vstúpiť aj do politických strán alebo do vedenia odborov. Kompetentnou autoritou cirkvi je spravidla diecézny biskup, ktorý takéto rozhodnutie nebude robiť bez konzultácie s Apoštolským stolcom (Vatikánom). Pokiaľ ide o vyjadrovanie sa kňazov k politickým veciam alebo explicitná podpora alebo kritika konkrétneho politika, to kánonické právo nerieši. Je to teda ponechané na úsudku konkrétneho klerika, aby sám posúdil či a nakoľko to je alebo nie je vhodné."
Zároveň uvádza aj niekoľko príkladov z posledného obdoba: „Arcibiskup Madridu kardinál Rouco Varela viedol protestný pochod proti vládnemu kabinetu premiéra Zapatera za to, že uzákonil manželstvá homosexuálov. Mons. Raymund Burke (dnes je prefektom Najvyššieho súdneho dvora vo Vatikáne), ešte ako arcibiskup St. Luis v USA verejne v médiách kritizoval prezidentského kandidáta Johna Kerryho za to, že je o ňom verejne známe, že je za vykonávanie potratov, čo je v rozpore s katolíckym učením a z biskupov a kňazov zďaleka nebol jediný. Za rovnaké verejné postoje arcibiskup New Yorku a arcibiskup Washingstonu zakázali kňazom podať sv. prijímanie niektorým senátorom (vrátane bývalého primátora New Yorku). Už aj proti novému prezidentovi USA Obamovi sa kriticky vyjadril kardinál USA pracujúci vo Vatikáne James Stadford a Konferencia biskupov USA verejne ho kritizovala za fakt, že umožnil používať peniaze z federálnych fondov na napomáhanie pro-potratových organizácii. Bežne sa k politickej situácii v Taliansku vyjadruje predseda Talianskej biskupskej konferencie kardinál Bagnasco, arcibiskup Turína."
To už ani nepripomínam, že každý katolícky kňaz je občanom tohto štátu a má právo vyjadrovať sa k veciam verejným.
Podporu právu vyjadriť sa vyjadril po liste bratislavských kňazov aj spišský diecézny biskup a predseda KBS, Mons. František Tondra, keď povedal: „Pre nás veriacich je, a podľa svedomia aj má byť, ako kritérium politická schopnosť kandidáta a jeho postoj k hodnotám, ktoré hlása cirkev. Preto sa pýtam, prečo by som mal nesúhlasiť s iniciatívou bratislavských kňazov, ktorí sa obrátili na vedenie KDH, aby zmenilo svojho kandidáta?"
Katolícki kňazi majú právo a niekedy aj povinnosť vyjadriť sa ku záležitostiam verejného života. Ak sa na stranu Františka Mikloška okrem spišského pomocného biskupa Mons. Andreja Imricha pridal nepriamo aj Mons. František Tondra či prof. Ján Duda, máme tu iniciatívu bratislavských kňazov, či aktívnych blogerov; toto je jasné svedectvo, že ľudia Cirkvi naozaj považujú podporu Ivety Radičovej zo strany KDH za vážny prešľap, nemienia ho rešpektovať a verejne o tom hovoria.
Iveta Radičová nemôže byť v prvom kole kandidátkou katolíkov. Bagatelizovanie názorov duchovných, len preto, že nimi sú, na veci nič nezmení. Práve naopak. Pre hierarchiu je to výzva, aby sa v spoločenskom živote viac angažovala. A nielen v prípade Ivety Radičovej.
