Anton Ziolkovský
Malý ostrov radosti
Včera som bol na fakulte vybaviť nejaké papiere. Je na druhom konci mesta. Cesta trvá nekonečne dlho. Vystúpil som z metra a ocitol sa skoro na predmestí Ríma. Moderná štvrť. Neprestávajúce prúdy áut. Tak je to tu všade. Kráčal som úzkym chodníkom popri ceste. Zohýňal hlavu pod konármi kríkov, ktoré nemá kto ostrihať. Bol tak úzky, až som sa bál, aby nešiel ktosi oproti. Akoby sme sa obišli? Na križovatke som zabočil do známej ulice. Chodníky boli širšie. Pod stromami príjemný chládok. Na jeho konci, rovno pri ceste stálo malé kvetinárstvo.