reklama

Keď je staroba požehnaním

Vždy ma dojímajú jednoduchí ľudia, ktorí napriek ťažkostiam nemyslia na seba. Pred pár dňami som sedel na svadbe. Bolo veselo. I čas na úprimné rozhovory. Kým hostia krepčili na parkete, prisadol som si ku nevestinej starej mame. Už má svoje roky a nohy ju neposlúchajú. Ľutoval som, že musí sedieť v tom hluku. Avšak na očiach som videl, že je spokojná. Mala radosť z vnučkinho šťastia. Zo záujmom sledovala dianie na parkete. Vdychovala atmosféru zábavy, ktorú dokážu vytvoriť len novomanželia a svadobní hostia. Poznáme sa, a tak sa debata ľahšie rozbehla.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Tak ako sa máte? – spýtal som sa.Ako starý človek!Na prvý pohľad sa zdalo, že má na mysli všetko zlé, čo staroba so sebou prináša. Predstavil som si choroby či hŕby tabletiek, ktoré berie trikrát denne. Ktovie aký je to pocit, byť svedkom vlastného vädnutia. Väčšinou sa bojíme staroby. Nechceme zostať niekomu na obtiaž. A potom samota. Nekonečné hodiny a dni zavretý medzi štyrmi stenami s túžbou v srdci, aby niekto zavolal, zaklopal... Aj keď toto nebol jej prípad, predsa len mi toto všetko prišlo v tej chvíli na um. Fyzická samota nemusí byť to najhoršie. Človek sa môže cítiť sám aj uprostred ľudí. Stačí, ak mu nerozumejú, ak ho odmietajú...Čo robíte celý deň? – pokračoval som v rozhovoreModlím sa za všetkých a večer počúvam omšu na Lumene.Keď mi to starká rozprávala, mala úsmev na tvári. Pochopil som, že ona sa nemodlí zo strachu. Pre ňu bola modlitba každodenným chlebíčkom. Nedeliteľnou súčasťou jej života. Akoby cítila, že to je to najlepšie, čo môže urobiť. Modlitba jej prinášala pokoj a sprostredkovala silu znášať bremeno dňa. A hoci to znie zvláštne, vďaka nej sa cítila ešte potrebná a dôležitá. Veď ona sa modlí najmä za druhých. Ľudia v jeseni života väčšinou dokážu rozlíšiť zrno od pliev. Majú viac voľného času. Možno sú už pripútaní na lôžko. Preto sa viac modlia. Tichý rozhovor s Bohom či nekonečné opakovanie ružencových zdravasov sa na prvý pohľad môže zdať ako posledná barlička, čo im zostala. Človek však nepotrebuje univerzitu, aby chápal, čo je v života naozaj dôležité. A čím viac sa blíži záverečné účtovanie, tým viac je jasné, o čo tu šlo. Škoda, že nemáme viac času všímať si starých ľudí. Starnutie nie je ľahké. Zvykať si na vlastnú nemohúcnosť, odkázanosť na iných. Ľudia v rozkvete na to nemyslia. A predsa nás to čaká. Rozhovor s tou nenápadnou starou ženou ma povzbudil. Uvedomil som si, že žijem z modlitby druhých. Nielen ja. Len Boh pozná všetky prosby a príhovory, ktoré iní vyslali tam hore. Najmä rodičia, starí rodičia. Za nás.Sme súčasťou tajomnej duchovnej výmeny. Tak sa šíri dobro. Navzájom sa potrebujeme. Starí ľudia strácajú fyzické sily. Vo vnútri však môžu zostať svieži a plní energie. Starká na svadbe pozorne sledovala hostí. Som si istý, že to nerobila náhodou. Zbadala, čo si nevšimli iní. A v tejto chvíli možno prosí Boha o pomoc či požehnanie. Pomáha, koľko vládze. Som jej za to vďačný. Pomodlím sa za ňu. Nech jej čistá dobrota a žičlivosť prinesú bohaté ovocie. Na zemi i v nebi.

Anton Ziolkovský

Anton Ziolkovský

Bloger 
  • Počet článkov:  101
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu