reklama

Prinášať ľudí k Ježišovi

Bol to beznádejný prípad. Šance na úspech boli malé. Neveril, že sa z choroby ešte niekedy dostane. Čím dlhšie to trvalo, tým viac ho zožierala bezmocnosť. A za všetkým more otázok. Prečo práve ja? Ako som sa previnil? Keď sa už zdalo, že koniec je blízko, stalo sa čosi nezvyčajné. V kraji sa objavil On. Ľudia za ním šaleli. Chceli ho počúvať, bez zástupu sa nemohol ani pohnúť. Vtedy si priatelia toho úbožiaka povedali, že to skúsia. S veľkou vierou, ale aj malou dušičkou vzali chorého na lôžko. Predierali sa zástupom, až prišli k domu. Celý Kafarnaum bol na nohách. Tam kázal On. Všetci ho v tichosti počúvali. Pochopili, že s chorým sa dnu nedostanú. Vtedy im skrsla spásonosná myšlienka. Čo tak spustiť ho cez strechu?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (71)

Presne tak aj urobili. Ľudia v Ježišovej blízkosti boli zvyknutí, že chorí a zničení ľudia využívali všetko možné, aby sa dostali k nemu čo najbližšie. Liezli na stromy, dotýkali sa jeho rúcha. Ak boli bohatší, pozývali ho na večeru. Ale toto ešte nevideli. Štyria chlapi spustili postihnutého na lôžku cez dieru v streche priamo pred Majstra. „Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy!“ Ľahko sa to hovorí, keď dôkazu niet. Ježiš sa poobzeral okolo seba a videl nedôverčivé pohľady zákonníkov. Nahlas sa spýtal: „Čo je ľahšie povedať ochrnutému – odpúšťajú sa ti hriechy – alebo – vstaň, vezmi si lôžko a choď!?“ Nastalo ticho. Ľudia čakali, čo bude ďalej. Ježiš pokračoval: „Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy – povedal ochrnutému – Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ Čo povedal, to sa aj stalo (Mk 2, 1-12).Vždy obdivujem odvahu štyroch priateľov ochrnutého z Markovho evanjelia. Nedbali, že chorý bol na konci zo silami. Prestával bojovať. Ako nábožní Židia vedeli, že ak sa nad ním nezmiluje Boh, tak už potom nikto. O Ježišovi sa hovorilo, že koná veľké veci, a teda že je určite prinajmenšom Božím prorokom. Preto ho na lôžku odniesli k Majstrovi. A ten ho uzdravil. Možno aj my vieme, čo znamená byť na pokraji so silami. Každý človek z času na čas zakúsi bezmocnosť. Vtedy je ťažko ako nikdy predtým. Možno máme práve v týchto dňoch podobných ľudí okolo seba. Vždy môžeme urobiť jedno. Priniesť ich v modlitbe k Ježišovi. Najmä, ak samy nevládzu alebo sa vzdávajú. Prosiť za nich, aby našli východisko a najmä vnútorný pokoj.Všimnime si, že prvý Ježišov krok nebol uzdravením tela ale odpustením hriechov, a teda návratom strateného pokoja. Chorí občas potvrdia, že fyzické utrpenie nie je to najhoršie. Omnoho ťažšie to zvláda duša. Tam to bolí viac. V čase fyzickej bolesti doľahne všetko, čo sme možno roky skrývali. Pred ľuďmi, sami pred sebou. Pocity viny, bezmocnosti, ťarcha nevyriešených problémov či neusporiadaných vzťahov.Najväčším ovocím Božieho dotyku je vnútorný pokoj. Pevná viera, vedomie lásky a z toho prameniaca nádej. Stretnutie s Ježišom lieči. Možno nebudeme mať vždy dosť síl, aby sme ho prosili o pomoc. Prosme, aby sa našli priatelia, ktorí nás podobne ako toho úbožiaka z evanjelia, pred neho prinesú. Nech nám Ježišova láska vráti stratený pokoj.

Anton Ziolkovský

Anton Ziolkovský

Bloger 
  • Počet článkov:  101
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu