Máme slobodu veriť?

Autor: Anton Ziolkovský | 4.4.2008 o 16:16 | Karma článku: 5,44 | Prečítané:  1491x

Keď spojíme slobodu a vieru, úvaha automaticky smeruje k náboženskej slobode. Ešte príliš veľa ľudí si pamätá časy náboženského útlaku. Dnešná situácia je iná. V demokratickej spoločnosti spojenie viery a slobody smeruje k inej sfére. Otázka znie: sme vnútorne disponovaní uvedomovať si, čo nás presahuje? Sme pripravení hľadať pravdu, ktorá by uspokojila túžbu po zmysle? Sme slobodní veriť?

Ľudská sloboda nie je absolútna. Je obmedzená mravným zákonom, ktorý je napriek rozdielnym kultúrnym a náboženským tradíciám spoločný všetkým. Ak sú naše rozhodnutia v rozpore s ním, stávame sa časom necitlivými na uvedomenie si hranice medzi dobrom a zlom. Tak sa deformuje svedomie, ktoré má za úlohu byť strážcom našich postojov. Pokrivené svedomie dokáže zlo ospravedlniť. Preto platí, že hoci svedomie má veľkú dôstojnosť, nemôže byť jedinou normou, podľa ktorej sa riadime. Máme síce slobodu konať podľa svedomia, ale nie sme oslobodení od povinnosti správne formovať ho. V globalizovanej západnej spoločnosti, kam patrí aj Slovensko, sa často hovorí o kríze viery. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o intelektuálny problém, nie je to však pravda. Kríza viery nie je krízou intelektu, a teda chýbajúceho poznania, ale kultúry. Klasická definícia viery hovorí, že viera je súhlasom rozumu so zjavenou pravdou. Ináč povedané: Boh vnukne človeku dôležité poznanie, rozum ho uzná za pravdivé a s pomocou vôle sa k nemu prikloní. Ak by viera bola len vecou rozumu, stačilo by naučiť sa tie „správne“ vety a bolo by po probléme. Schopnosť človeka veriť však výrazne závisí od jeho dispozície otvoriť sa pre transcendentno. Môžeme použiť nasledujúci obraz. Boh sa ponúka človeku ako dar. Ide o mimoriadne osobné pozvanie k životu v spoločenstve. Je adresovaný všetkým, bez výnimky. Aj tu platí, že akt viery prichádza v podobe daru až po istej dobe poznávania. Ak nie sme naladení na tú istú vlnovú dĺžku, túto ponuku si vôbec nevšimneme. Stvoriteľ miluje každého rovnako. Ba môžeme tvrdiť, že väčšiu pozornosť venuje „tajným láskam“, čiže ľuďom, ktorí o ňom nič nevedia a možno o neho ani nestoja. V prostredí masovej kultúry sloboda veriť má tendenciu vytratiť sa. Sme zahltení obrazmi, ktoré často aj proti našej vôli zostávajú kdesi hlboko v nás. Reklama, televízia, internet, billboardy, kampane ... Veľký svet obrazov. Ovplyvňujú správanie a mnohé životné voľby. Toto jedinečné leporelo, po ktorého stranách každodenne brázdime, nepôsobí na prvom mieste ani na rozum, ani na vôľu, ale na afektívnu sféru. Estetický zážitok prebúdza city a formuje človeka. Ak prenesieme tento fakt na oblasť viery, dospejeme k záveru, že sféra ľudských afektov má mimoriadny vplyv na disponovanie sa ku stretnutiu s Bohom. Všetci sme v nebezpečenstve postaviť život na zážitkoch, ktoré samé o sebe nemusia byť zlé, ale ak sme nimi denne bombardovaní a nebránime sa, môžu nás formovať nesprávnym smerom. Napríklad k sebectvu, vytváraniu falošných predstáv o živote, uprednostňovaniu podružných vecí, k banalizovaniu nešťastia iných, užívaniu bez zodpovednosti. Ich výsledkom môže byť poprehadzovaný rebríček hodnôt, ktorý v konečnom dôsledku obmedzí našu slobodu. Takto sa stávame nekritickými konzumentmi súčasnej kultúry. Prestávame rozlišovať medzi dobrom a zlom. Život v radikálnej pluralite postmoderny si však žiada prevziať zodpovednosť. Nielen za seba, ale aj za tých druhých. Chcieť byť zodpovedný je prvým krokom ku slobode, ktorá sa nevzdáva ambície rozlišovať. V takejto voľbe sme predisponovaní uvedomovať si skutočnosti, ktoré nás presahujú. Je možné, že práve na tejto vlnovej dĺžke zachytíme Boží signál, ktorý bude odpoveďou na hľadanie zmyslu. Máme náboženskú slobodu. V súčasnej kultúre je sloboda veriť u mnohých dosť obmedzená. Avšak život ponúka každému dostatok výziev, aby sme sa zbavili povrchnosti. Ak zachytíme čo len jednu z nich, možno sa pred nami otvorí trinásta komnata. A v nej nájdeme záchytný bod, cez ktorý budeme vidieť vlastný život v nových súvislostiach. Nechajme sa prekvapiť.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum: V banskobystrickej župe by Lunter získal vyše päťdesiat percent

V žilinskej župe sa ukazuje tesný súboj medzi Blanárom zo Smeru a Jurinovou, kandidátkou opozície.


Už ste čítali?