Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí

Autor: Anton Ziolkovský | 7.6.2008 o 17:08 | Karma článku: 6,25 | Prečítané:  1863x

Hovorí sa, že rodinu si človek nevyberie. Narodili sme sa do istého prostredia a prijali sme ho. Našťastie, rodina je väčšinou miesto, kde sa radi vraciame. Tvoria ju ľudia, ktorým dôverujeme. Je dôležité, aby sme mali takéto zázemie. Naše ďalšie vzťahy sa odvíjajú od toho, kde sa pohybujeme: v práci, v škole, v komunite. Ich úroveň býva rôzna, ale často sú skôr obohatením než brzdou. Vyhľadávame dobrých ľudí, dobré vzťahy. Ale, aká motivácia vedie vstúpiť do prostredia, o ktorom vieme, že bude zložité v ňom prežiť a pohybovať sa?

Táto otázka rezonuje po vypočutí Matúšovho evanjelia (Mt 9, 9-13). Ježiš videl sedieť na mýtnici Matúša a povolal ho k sebe. Bol vyberačom daní a v očiach ľudí bol jeho život spojený s lakomstvom a korupciou. Skrátka, všetci vedeli, čo je zač. Ale evanjelium pokračuje. Ježiš sedel s učeníkmi za stolom spolu s hriešnikmi a mýtnikmi. Pravdepodobne to boli skôr bohatí ľudia, ktorí neprišli k majetku poctivým spôsobom. Aj my sa môžeme pýtať spolu s farizejmi: „Prečo Ježiš jedol s mýtnikmi a hriešnikmi?“ I dnes ide o citlivú otázku. Ľudia, ktorí žijú nečestne, veľmi dobre vedia, že si môžu ostatných kúpiť. Môžu si kúpiť tých, ktorí potrebujú ich peniaze. Aj vtedy ich tá väčšina rešpektovala, hoci si myslela svoje. Vieme si to predstaviť. Niekto môže mať aj desať rozsudkov o nevine, ale ak raz sa o ňom vie, že je zlodej a klamár, všetci sa budú mať pred ním na pozore. A len tak hocikto si s ním za stôl nesadne, lebo by sa skompromitoval. Ježiš urobil presne to, načo by väčšina nemala guráž. Stretol sa ľuďmi, ktorí navonok požívali mnohé spoločenské výhody, ale v skutočnosti nimi väčšina pre zlý a nemravný život pohŕdala. „Prečo Ježiš jedol s mýtnikmi a hriešnikmi?“ Keby sa to stalo dnes, tí dnešní mýtnici a hriešnici by jeho prítomnosť mediálne veľmi dobre využili. Neobišlo by sa to bez fotoaparátov a kamier. Ježiš sa aj vtedy vystavil riziku zneužitia. Dobre si všimnime niekoľko faktov. Ježiš vyhľadáva hriešnikov. On pozval Matúša do svojho spoločenstva, vyzval ho, aby zmenil svoj život. Matúš fascinovaný Ježišom ho poslúchol, lebo mu dôveroval. Nečakal, že Ježiš, ktorý pochádzal práve z tej časti ľudu, ktorá ním úplne pohŕdala, ho príjme k sebe a osobne osloví. Vtedy, keď ho Ježiš zavolal po mene, sa v Matúšovi niečo zlomilo. Bolo to Božie volanie. A nemohol mu odolať. Po tejto udalosti prichádzajú za Ježišom posmelení aj ďalší hriešnici a mýtnici. Ježiš ich neodmieta. Dovolí, aby s ním stolovali, čo bol veľký znak osobitnej priazne. Hovorí: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ My sme tí hriešnici, ku ktorým sa skláňa Boží Syn. Nie vždy sme sa v živote ľudsky a slušne správali. Sú situácie, za ktoré sa hanbíme. V každom hriešnikovi ale drieme túžba byť iný. Niekedy celé mesiace i roky môžeme čakať na ten rozhodujúci popud k obráteniu. Podobne ako mýtnik Matúš. Čakáme na Boží dotyk, na toto oslobodzujúce oslovenie: „Poď za mnou!“ Ale rovnako aj okolo nás žije mnoho ľudí, ktorí čakajú, až si ich niekto všimne. Všetci máme doma nejakých príbuzných alebo priateľov, ktorí majú problémy, nežijú usporiadane a je to o nich verejne známe. Rozbité manželstvá, násilie, alkohol, nevera, drogy, neusporiadané vzťahy. Môžeme ich ignorovať, pohŕdať nimi, ale môžeme sa pokúsiť ich prijať. Vstúpiť do prostredia, kde nemusia platiť pravidlá, na ktoré sme zvyknutí, ale ktoré potrebuje práve našu prítomnosť. Posla ľudskosti a nádeje. Toto sú skutočné misie. Toto je Ježišov postoj z dnešného evanjelia. Zavolať toho druhého po mene a darovať mu seba samého aj za cenu, že môžeme byť zneužití. Tak sa posolstvo evanjelia môže cez nás dostať naozaj až na kraj zeme. Ďakujme Bohu za ľudí, ktorí nám pomáhajú vytvoriť zázemie, kde sa cítime dobre. Ale majme odvahu ako Ježiš vstúpiť do nehostinného prostredia. Možno vtedy, keď to nikto nečaká. Nie všade je ľahké prežiť. Ale všade je možné rozdávať dobro, pokoj, láskavosť, pravdu, srdečnosť. Všade je možné stať sa pre druhých Božím poslom. Môže to bolieť. Je to však cesta ako v rozdávaní sa pomôcť iným z biedy a sebe stať sa veľkodušným človekom. Pomôžme druhým vrátiť sa do života. Nech všetci zakúsia Božie milosrdenstvo!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Polícia má meno podozrivého

Útočníkom mal byť len dvadsaťdva ročný Brit s líbyjským pôvodom.

KULTÚRA

Dominik Dán o knižnom trhu: S mafiánskymi praktikami som sa nestretol

Spisovateľ má s podnikateľmi zlú skúsenosť.

KULTÚRA

Existoval len jeden James Bond, ktorý mohol hrať sám seba

Roger Moore stvárňoval agenta 007 najdlhšie.


Už ste čítali?