Keď po Vianociach ostáva v duši prázdno

Autor: Anton Ziolkovský | 13.12.2008 o 19:12 | Karma článku: 8,44 | Prečítané:  1745x

Pár po tridsiatke, kráčali spolu z vianočných trhov. Medzi nimi malé dieťa. Ona sa mu snažila vysvetliť, ako si predstavuje spoločné Vianoce. Muž počúval a nič nehovoril. Z jej slov bolo cítiť naliehavosť. Nemal som čas sledovať ďalej ich rozhovor. Jedno však bolo isté. Najmä ona vnímala sviatky ako niečo veľmi dôležité. A mala veľké očakávania.

V posledných rokoch vďaka komercii sa kvázi vianočná atmosféra vytvára od sviatku Všetkých svätých. Výzdoba je síce predčasná, často gýčovitá, ale dá sa na ňu zvyknúť. Čo je horšie, emóciami nabitá predvianočná reklama a reči o výnimočných prejavoch lásky a dobroty vytvárajú v nás veľké očakávania. Vo Vianociach vidíme okrem sviatku Ježišovho narodenia aj sviatok rodiny. Sú to sviatky rodinnej súdržnosti. Preto počas Štedrého večera niet na uliciach ani nohy. Ľudia cestujú, aby boli doma. Do výberu darčekov, upratovania domácnosti investujeme veľa času a peňazí. A čím viac sa blíži deň D, tým plnšie sú parkoviská pred nákupnými strediskami. Patrí sa nielen obdarovať, ale si aj dožičiť. Príde Štedrá večera. Rozbalia sa darčeky, doje sa zemiakový šalát. Všetci si pozrieme nejakú typickú vianočnú rozprávku, niektorí pôjdeme na polnočnú svätú omšu. Samotný slávnostný večer trvá krátko. Hoci je nabitý čarovnou atmosférou, niekedy môže po ňom zostať prázdno s otázkou: Načo toto všetko? Toto som čakal? Kvôli tomu som lietal po obchodoch? Je to tak preto, lebo väčšina má veľké očakávania. Vianoce sú emóciami priam nabité. Nielen kvôli narodeniu Ježiša. Na tieto veľké sviatky podvedome čakáme, že sa niečo zmení. Tam, kde bol nepokoj, chceme pokoj. Kde vládol hnev a nenávisť, nech príde odpustenie. Koľkí si neželajú nič iné, len radikálnu zmenu u niektorého z členov domácnosti! Pri Štedrej večeri každá rodina odkrýva, akou vlastne je. Problém možnej frustrácie z Vianoc je však zakódovaný priamo v nás. Túžime po pokojnom, hlbokom prežití sviatkov v kruhu rodiny, ale veľa nerobíme, aby sa to naplnilo. Ak sa príprava na Vianoce zredukuje len na upratovanie, kúpu darčekov a pečenie, je úplne logické, že keď sa všetko zje a rozbalia dary, zdá sa, že Vianoce sa skončili. Naše túžby však neoklameme. Driemu v nás. Je to volanie po zmysle, po vzájomnom porozumení, láske a pokoji. Nesústreďme sa na to, aby Vianoce boli po materiálnej stránke dokonalé, nesnažme sa kvôli sviatkom prerábať ľudí na svoj obraz. Vianoce sú sviatkom narodenia Božieho Syna. Ak súčasťou našej bezprostrednej prípravy bude modlitba (či osobná alebo aj spoločná v rodine), účasť na bohoslužbách či dobre vykonaná sviatosť zmierenia, máme nádej, že pochopíme viac. Vianoce sú však aj sviatkom rodiny. Ak budeme k sebe láskaví a ohľaduplní, veľkodušne príjmeme každého člena aj s jeho chybami, budú naše sviatočné chvíle príjemnejšie. Nech sú posledné adventné dni pre nás časom vnútorného stíšenia, aby sme prichádzajúce sviatky Ježišovo narodenia prežili čo najkrajšie.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum: V banskobystrickej župe by Lunter získal vyše päťdesiat percent

V žilinskej župe sa ukazuje tesný súboj medzi Blanárom zo Smeru a Jurinovou, kandidátkou opozície.


Už ste čítali?