reklama

Jedno ráno v rímskom vlaku

Kým som neprišiel do Ríma, netušil som, koľko zážitkov prináša cestovanie v hromadnej doprave. Nikdy neviete, kedy príde. Niežeby nemali cestovný poriadok. Majú. Ale uvedené časy slúžia naozaj iba na orientáciu. Ešte šťastie, že v rannej dopravnej špičke ich jazdí dosť, takže nie je problém dostať sa do centra. Ranné spoje prichádzajú na našu stanicu väčšinou už plné, takže o sedení môžete iba snívať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Keď vás dav vcucne do vagóna, veľmi rýchlo sa na základe intuície a doterajších skúseností musíte rozhodnúť, kde sa postavíte. Kritériá sú dve. Dostatok kyslíka a možnosť stáť na oboch nohách. Na poschodí je zvyčajne teplejšie. Ale okrem tepla sa tam lepšie držia aj všetky vône sprayov, deodorantov a toaletných vôd, ktorými domáci ráno naozaj nešetria. Vidieť šminkujúcu sa slečnu, chlapíka s nootebokom na kolenách alebo bozkávajúci sa párik nie je nijakou raritou. Aby sa nám cestovalo lepšie, rozkošní puberťáci pustia nahlas svoju obľúbenú muzičku. Vagón sa dostáva do varu.Chvíľu máte pocit, že do vlaku už nikto nevojde. Ale to je kardinálny omyl. Hromada mrzutých cestujúcich vám už na najbližšej zastávke dokáže, že vôbec nemáte odhad. Ako sa dostať dnu? Miestna mládež má osvedčenú metódu. Fyzicky najzdatnejší jedinci sa postavia na koniec a tlačia tých pred sebou. Hrubá sila donúti každého, aby sa pohol a využil posledné voľné centimetre. Samozrejme na státie. Dvere sa zatvárajú. Vonku pobehuje tridsiatnik v obleku a hystericky jačí „Io devo lavorare!“ Musím pracovať. Ale to v podstate my všetci. Súcitne sa na neho pozrieme. Vďační Bohu aj za to posledné miestečko sme radi, že vlak sa hýbe.Šťastné pracovné rána sú tie, keď idú všetky vlaky. Meškajú, ale idú. Osobitnú pozornosť si zaslúži sociálno – prírodný úkaz, ktorý nazývam „zázračné zmiznutie vlakov“. Funguje jednoducho. Predstavte si, že návesná tabuľa na stanici vám oznámi, že v intervale pätnástich minút prídu dva vlaky. Krása. Tešíte sa. O chvíľu sa na tabuli objaví údaj o meškaní. Zatiaľ päť minút. Ok. Potom desať minút. Ľudí na peróne pribúda. Pozerajú nervózne raz na hodinky, potom na tabuľu. A naraz zistíte, že v čase príchodu meškaného vlaku už má prísť aj ten druhý. Tajne dúfate, že prídu oba. Zázrak rímskej dopravy. Jeden prichádza. Ten druhý doplatil na nepriaznivé geopatogénne zóny. Už keď brzdí, cez okná vidíte ľahostajné tváre postavičiek, ktoré sa zmierili, že zvyšok cesty sa budú spolu s vami tlačiť ako sardinky v oleji. Samozrejme, len za predpokladu, že sa tam dnu dostanete.Keď vás nakoniec vlak vypľuje, ste šťastní. Pred sebou však máte druhú polovicu cesty. V rímskom metre. Pred nástupom sa odporúča viackrát si vzbudiť akt dôvery v schopnosti vodiča súpravy, že si tú červenú pred ďalšou stanicou nakoniec predsa len všimne...

Anton Ziolkovský

Anton Ziolkovský

Bloger 
  • Počet článkov:  101
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu