reklama

Keď žobrajú deti

Dvere sa zavreli. Pri obchytanej tyči uprostred stála asi dvadsaťročná dievčina s čiernymi vlasmi. Len čo vošla, všetci sme vedeli, čo bude nasledovať. Súprava metra sa pohla. Rozhliadla sa navôkol a spustila naučenú formulku. Keď začala hovoriť nahlas, hlavy sa zvedavo zdvihli. Zvlášť prekvapení boli turisti. „Prepáčte, že ruším. Som chudobné dievča zo Sarajeva. Dajte mi, prosím, aspoň drobnú mincu, aby som mala na jedenie.“ Potom sa rozbehla s pohárom v ruke. Väčšina si ju nevšímala. Sem tam bolo počuť štrngot mince.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Aj v stredu ráno som nastúpil do metra. Opatrne som si premeral spolucestujúcich, či medzi nimi nie je potenciálny zlodej. Pre istotu. Zblízka sa ozýval tichý rytmus. Pri prechádzaní zákrutami a piskotom kolies ho nebolo poriadne počuť. Napriek tomu silnel. Zrazu sa spoza vážnych úradníkov v tmavých flaušových kabátoch vynorilo malé dievčatko. Nemalo viac ako desať. Na sebe len ružová frote súprava. Akoby ju pred chvíľou niekto vytrhol z domova a vysadil v neznámom svete, ktorému ešte nemôže rozumieť. Pod jednou rukou mala maličké klávesy, aké kúpite u Vietnamcov za pár korún. Nič nehrala. Upozorňovala na seba spusteným rytmom. Keď rýchlo skončil, prštekom našla správny gombík a odrhovačka pokračovala. Bez slov. Prechádzala pomedzi nás a natŕčala malý pohárik, kde ležalo pár drobných. Aj keď kontrast medzi biedne oblečenou postavičkou a elegantnými úradníkmi bol veľký, tvárila sa ako profesionálka. Z očí ste jej mohli vyčítať, že to nerobí prvý raz.Keď som sa na obed vracal domov, predstavenie sa zopakovalo. Tentokrát to bol trochu starší chlapček, nesmierne vážny. Robil to isté. Aj on sa predieral zástupom a čakal na malú pozornosť. Pred vystúpením z vlaku stál blízko mňa. Bolo to dieťa, ale tvár prezrádzala, že už má všeličo za sebou. Pôsobil ako robotník, ktorý všetko nedokončil.Žobrajúce deti v Ríme vyvolávajú súcit. Denne prejdú okolo tisícok ľudí. Všetci ich vidíme. A nevieme čo s tým. Ľudia dobre vedia, že ich tam každé ráno pošlú príbuzní, možno zapletení do miestnej mafie. Hodená minca nič nevyrieši. Skôr presvedčí šéfov, že zneužívať deti sa oplatí. I keď sa snažím na nich nedívať, viem že sú tu. Vo vnútri ma niečo bodne. Striedajú sa pocity rozhorčenia a milosrdenstva. Veď toto mláďa by sa ešte malo hrať s bábikou! Čo to má za rodičov? Čo je to za systém, ktorý to dovolí? Kto je za to zodpovedný? Rodičia, spoločnosť, my všetci?Vždy sa trápim nad žobrajúcimi deťmi. Premýšľam, či sa im dostane počas dňa aspoň trocha lásky. Cítim sa nesvoj, keď sa niekto nespravodlivo ponižuje. Deti odkázané na drobné vo vreckách. Kto im pomôže?

Anton Ziolkovský

Anton Ziolkovský

Bloger 
  • Počet článkov:  101
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu