reklama

Na štvrtú pôstnu nedeľu

Nie všetko, čo sme v živote urobili, bolo dobré. Dodnes sa za niektoré veci hanbíme. Oživovanie spomienok na vlastné zlyhanie bolí. Najviac trápi ubližovanie druhým. Vedieť, že som príčinou utrpenia iného človeka, je deprimujúce. Ale žiaľ, stáva sa to. Ak sme sa od vtedy zmenili a bolo nám odpustené, vnímame minulosť ako podnet k novému začiatku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Podobenstvo o márnotratnom synovi v Lukášovom evanjeliu (15, 11-32) rozpráva o zrade a odpustení. Hrdinom dojímavého príbehu je syn. Mladý muž, akých sú tisíce. Vezme podiel z otcovho majetku. Cíti sa dospelý a chce užívať slobodu. Plnými dúškami. Berie všetko, čo svet ponúka. Nepýta sa, či smie, on jednoducho chce. Ničnerobenie, alkohol, nemravný život. Čas plynie a s pribúdajúcimi dňami sa výška jeho účtu dostáva k nule. Možno tomu neveril a stále si myslel, že situácia sa zázračným spôsobom otočí a on bude zase hore. Ako toľkokrát. Nič také sa nestalo. Potom nastala chvíľa, ktorej sa veľmi bál. Padol na samé dno. Nemal vôbec nič. Zostali len výčitky nad hýrivým životom a premárnenými peniazmi, ktoré jeho otec tak ťažko zarobil. Vtedy mu ešte chýbala odvaha vrátiť sa. Bol príliš hrdý. Netúžil po pokore. A už vôbec nie pred otcom. Stáva sa pastierom svíň. Táto práca ho načisto dorazí. Premáhajú ho nielen výčitky, ale aj hlad. Neraz so závisťou hľadí na prasatá, ako sa napchávajú strukmi. Aj on by niečo zjedol. Nebolo však čo.Vtedy si spomenie na domov. Otca, o ktorom si myslel, že ho už nemá čo naučiť. Na všetky miesta, čo mu boli také milé. Ako rád by znova zažil otcovu veľkorysosť a lásku. Ale má na ňu ešte právo? Smie sa vrátiť po tom všetkom? Čo mu povie? Čo si o ňom pomyslia iní? Priveľa otázok. Najskôr odmieta. Postupne si však uvedomuje, že túži po návrate, po otcovi, po čistom svedomí, zmierení. Vie, že sa v živote veľmi zmýlil. Stratil veľa dní. Nekonečné trápenie. Nakoniec si povie: „Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom!“Keď sa zatúla dieťa, jeho rodičia sa trochu hnevajú. Kde toľko trčí? Tento pocit veľmi rýchlo prehluší obava. Nestalo sa mu niečo? Syn z evanjelia sa vybral za otcom. Vyzeral veľmi biedne. Otrhaný, hladný, neumytý. Človek by zaplakal. Keď ho zazrel otec v takomto stave, bolo mu ho ľúto. Na nič sa nepýtal, nič mu nevyčítal. Bol nesmierne šťastný, že sa vrátil. Syn pochopil, že prišla jeho chvíľa. Toľko mu mal čo povedať. Tak dlho predtým zvažoval, čo povie. Namiesto toho mu dojatie zo stretnutia stiahlo hrdlo. Už nemohol sklamať otca, ktorý ho tak miloval. Aj on si v ďalekej cudzine uvedomil, ako veľmi ho má rád. Len mu povedal: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom!“ Koľko pokoja a radosti prežili ich srdcia. Šťastný otec dal pripraviť hostinu, lebo „tento jeho syn bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.“My všetci sme tí márnotratní synovia dcéry. Učíme sa žiť. Niekedy sme príliš zaujatí samy sebou a chceme si usporiadať život podľa svojho. Ubližujeme ľuďom i sebe. Vzďaľujeme sa od Pána. Robíme chyby, veľa chýb. Hanbíme sa za to, nesieme si svoj kríž. Ak nenájdeme cestu k milosrdnému Otcovi, stávajú sa z nás zatrpknutí ľudia, zranení hriechom. Možno už ani nehľadáme východisko. Len tak prežívame. Dvadsaťštyri hodín denne máme pocit, že to všetko je absurdné. Ježiš v Lukášovom evanjeliu hovorí, že vždy sa môžeme vrátiť. Najťažšie je premôcť sa a priznať si chybu. Ak sa rozhodneme prísť naspäť, nebudeme terčom posmechu. Práve naopak. Ľudia, na ktorých nám záleží i Boh sa budú radovať.Podobenstvo o márnotratnom synovi ma vždy dojíma. Tento príbeh sa ma hlboko dotýka. Vidím sa v synovi, ktorý si myslí, že všetko smie a neberie na nič ohľad. Aj keď som hriešnik, poznačený dedičným hriechom, v hĺbke srdca túžim po zmierení. S ľuďmi. S Bohom. To nie je predpísaná povinnosť, ale úprimná túžba nepošpiniť čistú lásku, ktorej sa mi dostáva. Pri spovedaní som neraz videl, ako Boh dáva hriešnikovi silu obrátiť sa. Toto je jeden z najkrajších zážitkov kňaza. Viem, že aj v tomto pôstnom období vstúpi do spovedníc veľa márnotratných synov a dcér. Ja medzi nimi. S jediným cieľom. Vyznať hriechy a v rozhrešení kňaza prijať liečivé účinky Božieho milosrdenstva.

Anton Ziolkovský

Anton Ziolkovský

Bloger 
  • Počet článkov:  101
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu