Aj kňazi majú svoj sviatok

Už od rána prichádzali do biskupskej rezidencie kňazi z celej diecézy. Mnohých poznám osobne. Zo seminára, z farností. Keďže študujem v Ríme, každé stretnutie so spolužiakmi, či lepšie povedané so spolubratmi v kňazstve, je pre mňa vzácnosťou. Vidieť známe tváre. Tešiť sa z ich úspechov. Srdečne sa pozdraviť. Je povzbudivé vidieť horlivého kňaza. Na Zelený štvrtok väčšinou neprichádzajú sami. V aute privezú príbuzných alebo miništrantov. Vďaka tomu je katedrála v tento sviatok vždy plná. Aj dnes tomu bol tak. Ba ľudia stáli i vonku.Je len málo dní, kedy sa zídu takmer všetci kňazi diecézy. Toto je zvláštnosť Zeleného štvrtka. Diecézny biskup Mons. František Tondra posvätil pri dnešnej svätej omši, ktorá sa zvykne nazývať aj missa chrismatis, olej katechumenov, krizmu a olej pre nemocných. S týmito novými olejmi budú kňazi počas nasledujúceho roka udeľovať pomazanie chorým. Olej katechumenov a krizma sa využijú pri udeľovaní sviatostí.Začiatok liturgie trvá dlho. Do chráma prichádza procesia. A keďže vďaka Bohu máme v diecéze dostatok duchovných povolaní, je nás stále viac. Vošli sme, pobozkali oltár a odišli na svoje miesto. V závere sprievodu kráčali naši otcovia biskupi. Obaja pomocní a potom hlava, diecézny biskup. Kým prichádzali, trocha som sa rozhliadol dookola. Niektorých spolubratov som nevidel len mesiace, iných možno aj roky. Jeden pribral, iný schudol, ďalší zostarol. Ako všetci ľudia. Na ich tvárach som videl, že napriek slabostiam berú svoju službu vážne. Na Zelený štvrtok sa ináč ani nedá. Aj ja som si dnes obnovil kňazské sľuby. Pripomenul som si, komu patrím a aká úloha mi bola zverená.Kázal diecézny biskup. Prihováral sa najmä kňazom. Spomenul aj posledné posolstvo Svätého otca. Zaujala ma pápežova výzva, aby klérus veľkodušne slúžil Božiemu ľudu. Čo znamená, aby krajiny, kde je dostatok povolaní, pomáhali v oblastiach, kde ich je málo. Slovensko patrí do prvej skupiny. Aj z našej diecézy viacerí pastoračne účinkujú v zahraničí. Dobré znamenie.Som kňazom a mám dnes sviatok. Čo si mám želať? Pred chvíľou som sa vrátil z večernej svätej omše, kde som slávil spomienku na Ježišovu poslednú večeru. Majster slúžil až do krajnosti. Umyl učeníkom nohy. Pokora Božieho Syna ma zahanbuje. Prajem si len jedno. Stále viac sa pripodobňovať tomu, ktorý ma povolal do kňazskej služby. Slúžiť ľuďom a ukazovať na zabudnuté vrcholy. Žiť v pravde. Tento deň však nepatrí iba mne. Je veľa kňazov, ktorí sú pre mňa povzbudením. Ich služba pre mňa vzorom. Bez modlitieb a pomoci mnohých laikov by sa kňazom žilo ťažšie.V modlitbách ďakujem Bohu za dar kňazstva a prosím, aby sprevádzal mňa i spolubratov svojím požehnaním naďalej. Kňazské povolanie dnes vyvoláva veľa otázok. Ale ak poznáte dobrého a statočného kňaza, spomeňte si na neho. Aj na tých, čo zlyhávajú. Všetci sme len ľudia. Bez pomoci Boha i ľudí sa nezaobídeme. Nechcem sa utápať v spomienkach. Do budúcnosti hľadím s nádejou. Je vždy väčšia ako si vieme predstaviť, lebo je v Božích rukách. A tam to nemôže zle dopadnúť.