reklama

Čarokrásna Florencia

"Odbočíme alebo ideme ďalej?" Túto otázku nám položil spolužiak, ktorý riadil auto. Po troch hodinách cesty z Ríma sme rýchlo zvažovali, či zísť z diaľnice hneď alebo čakať na ďalší výjazd. Prehovoril som ho. Dostali sme sa do zápchy. Našťastie, netrvala dlho. Už som si pomaly vytýkal, že sme predsa len mohli pokračovať. Ku centru sme sa nakoniec dostali rýchlejšie ako som si myslel. Keď sme sa večer vrátili k autu, mohli sme spokojne povedať: „Vidieť Florenciu stálo za to!“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Tento výlet sme podrobne neplánovali. Mali sme tipy, čo treba vidieť. Ale nie predstavu, kde zaparkovať, ako ďaleko je centrum. Spoľahli sme sa na rady domácich a vlastný inštinkt. Urobili sme dobre. Keď sme sa pýtali miestnych, ako sme ďaleko, hádzali rôzne cifry. Desať minút, dvadsať minút. Jedna pani v stredných rokoch dokonca odporúčala vziať autobus. Centrum Florencie nie je viditeľne oddelené od zvyšku mesta. Rozkladá sa okolo rieky. Na rozdiel od Ríma nie je také rozsiahle, ale zato prekrásne.Kráčali sme úzkymi uličkami. Prvá stavba, čo zaujala, bol kostol sv. Ambróza. Trochu tmavý, ale hneď vľavo za vchodom bola nádherná freska Ježišovho skladania z kríža. V chráme ich bolo viac. Toto príjemné posvätné miesto nás správne navnadilo na všetko, čo malo prísť. Videli sme toho veľa. Najhlbšie dojmy vo mne zanechali dve miesta: Galleria deglu Uffizi a Museo di San Marco. Toto múzeum sa nachádza v priestoroch bývalého dominikánskeho kláštora. Dnes je galériou pátra, ktorého všetci poznajú pod menom Beato Angelico. Venoval sa výlučne sakrálnej tvorbe. Žil v pätnástom storočí. Z jeho malieb cítiť ducha. Na poschodí oproti schodom je obraz Zvestovania. Anjel prichádza k Márii, aby jej oznámil, že Boh si ju vyvolil za matku svojho Syna. To dielo hrá jasnými farbami, na tvárach postáv vidieť, čo prežívajú. Poschodie tvoria mníšske cely. V každej z nich namaľoval na stenu výjav z Ježišovho života. Takmer všetky sú v istom zmysle obmenou témy utrpenia, ukrižovania, smrti, zmŕtvychvstania. Sú veľmi podobné, a predsa iné. Vidieť ich znamená zúčastniť sa jednej dlhej obrazovej meditácie. Beato Angelico cez ne hovorí nielen o Ježišovi a dejinách spásy, ale najmä o vlastnom hlbokom duchovnom živote. Sú to malé izby. Každý mních žil sám. Zmysel vlastnej duchovnej voľby i života mu predkladala maľba na stene. Čo obraz, to príležitosť meditovať.Podobné pocity som prežíval v jednej z najkrajších galérii sveta. Galleria degli Uffizi ponúka toľko nádherných umeleckých diel, že neviete, kam skôr. Sú usporiadané podľa obdobia vzniku, niekde aj podľa škôl či miesta pôvodu. Mnohé vyobrazujú udalosti z Ježišovho života alebo Cirkvi. Je dobré, že sa tieto artefakty zachovali a dodnes ich môžeme obdivovať. Priznám sa však, pred sakrálnymi dielami v múzeách sa cítim trocha nesvoj. Aj vo Florencii som si uvedomil (a text pod obrazmi ma v tom len utvrdil), že sakrálne diela neboli maľované len tak, ale pre konkrétny kostol či na kláštor. Nie sú len odrazom duchovného života autora. Myslím, že umelci ich maľovali, aby viedli ľudí k premýšľaniu, k prehĺbeniu viery v Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, aby nás vykúpil z otroctva hriechu a smrti.V minulosti, keď ľudia nevedeli čítať, obrazy pomáhali ľuďom poznať a rozumieť dejinám spásy. Tak vznikla známa "biblia pauperum". V galérii je veľa obrazov s motívom Zvestovania. Hovoria to isté, a predsa každý je iný. Aj dnes by si tieto vzácne sakrálne pamiatky zaslúžili vrátiť sa na miesta, pre ktoré boli vytvorené. Do kostolov a kláštorov. Iba tam plnia pôvodný účel. Prebúdzať vieru v Boha. Avšak chápem, že táto túžba sa často z rôznych dôvodov nedá realizovať. Určite je to však škoda.Pred Zvestovaním od fra Angelica som stál niekoľko minút v nemom úžase. Tie obrazy sú staré. Ich posolstvo nadčasové. Pútajú k sebe nielen očarujúcou krásou. Vyžarujú vnútornú silu. Hovoria, že ich autori verili v oslobodzujúcu silu posolstva, ktoré zobrazovali.Mesto Danteho, úzkych uličiek, prekrásnych chrámov, žiariacich galérii. Ešte v ten deň sme si povedali, že Florenciu treba vidieť znova. Ponúka bohatstvá ľudského umu a ducha. Hovorí o živote našich predkov. Samotná galéria by si zaslúžila jeden deň. Nebolo v mojich silách uchopiť všetku tú krásu. Len som sa jej letmo dotkol. Krásno zušľachťuje a zjemňuje ľudskú dušu. V hlave mi zostali obrazy, ku ktorým sa vraciam. Florencia je očarujúca.

Anton Ziolkovský

Anton Ziolkovský

Bloger 
  • Počet článkov:  101
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu