Anton Ziolkovský
Kde ma nájdete
Milí priatelia, moje príspevky nájdete na adrese: http://www.novehorizonty.sk/?g=4ext=39#wp
Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Aktuálna téma, Krátke zamyslenia, Katolícka cirkev vo svete, Zážitky z Talianska, Eseje, Minireflexie, Na nedeľu
Milí priatelia, moje príspevky nájdete na adrese: http://www.novehorizonty.sk/?g=4ext=39#wp
V polovici mája sa má americký prezident Barack Obama zúčastniť slávnostnej promócie na jednej z najznámejších katolíckych univerzít v USA, na University of Notre Dame. S tým nesúhlasí viac ako 65 tisíc katolíkov, ktorí podpísali petíciu na notredamescandal.com, kde protestujú proti Obamovej prítomnosti na tejto škole.
Pápežove slová, že používanie kondómov nezastaví epidémiu AIDS, vyvolali mediálne tsunami. Médiá spolu s politikmi ho predstavujú ako salónneho teológa, ktorý sa správa nezodpovedne a nepozná problémy súčasného sveta. Pravda je však inde. Benedikt XVI. nehovorí iné ako Ján Pavol II., len možno zreteľnejšie a bez emócií. Už sme si zvykli, že etické požiadavky Katolíckej cirkvi vyvolávajú nepochopenie. Pápež žiada viac výchovy a zodpovednosti. Používanie kondómov vedie presne opačne: k nezodpovednosti a promiskuite.
Viete si predstaviť islamské právo v našej legislatíve? A čo tak prehlásiť chorých za neužitočných či nenarodených za príťaž? Táto predstava nepatrí, žiaľ, len do fantázie. Riadili sa ňou diktátori. Realizuje sa všade tam, kde sa morálka stáva vecou spoločenskej dohody. Presne toto kritizoval banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž v éteri Rádia Lumen.
Keď bratislavskí kňazi vyzvali KDH, aby sa vzdalo podpory Ivety Radičovej, jej odpoveďou boli výroky, kde sa prihlásila k relativistickej etike (čím im vlastne dala za pravdu). Vyjadrenie, že morálka je vecou spoločenskej dohody, je ešte horšie ako sme čakali. Možno si nedomyslela, čo povedala, ale ak to myslí vážne, je sama proti sebe. Žiť v takej spoločnosti by som teda rozhodne nechcel. A myslím, že ani ona. Radičovej reakcia na právo duchovných vyjadriť sa bola neprimeraná a zbytočne ubolená. Nikto jej síce neberie právo na pocit krivdy, rovnako však nemôže ona brať právo iným, aby posudzovali jej hodnoty podľa vlastných kritérií. Keby sa pokúsila svoje výroky zmierniť, možno by sme sa usmiali a kampaň by šla ďalej.
Keď sa objavila petícia bratislavských kňazov, časť verejnosti, vrátane zástupcu šéfredaktora denníka SME Lukáša Filu považovala ich vyjadrenia za prekročenie vlastných kompetencií. Minimálne zo strany SME ide o dvojaký meter. Keď svojho času väčšina biskupov sa otvorene postavila proti Mečiarovi, vtedy im to neprekážalo. Keď sa medzi podporovateľov Ivety Radičovej zaradil katolícky kňaz Ján Krstiteľ Balázs, vtedy SME neprotestovalo. „Hriech" bratislavských kňazov je jeden: postavili sa za Františka Mikloška, ktorý ako jediný kandidát zodpovedá kritériám viery a mravov, tak ako ich chápe Katolícka cirkev.
Iveta Radičová je liberálna kandidátka, ktorej názory na zásadné otázky sú v rozpore s náukou viery a mravov Katolíckej cirkvi. Súhlasí s vykonávaním interrupcií a nemá problém s registrovanými zväzkami homosexuálov. Ak svoj čistý štít zakrýva priateľskými stretnutiami s biskupmi, to ešte neznamená, že je vhodným kandidátom pre katolíkov.
V nedávnom rozhovore v SME Jozef Mikloško povedal, že „interrupcie sú mnohoparametrický problém, ich zákaz nič nevyrieši, ak sa nezmenia srdcia ľudí. Ak si to skutočne myslí, nielenže si protirečí, ak zároveň obhajuje právo na život od počatia, ale takáto mienka je v rozpore s náukou Katolíckej cirkvi.
Ateizmus ako odmietanie Boha má veľa príčin. Hoci nie je moderné byť ateistom, ateisti napriek obavám nie sú bez vplyvu. Jedna vec sú údaje na ščítacích hárkoch a druhou vecou boľševický spôsob myslenia, ktorý ani dvadsať rokov po novembrovej revolúcii nevymizol. Väčšina ateistov na Slovensku nie je organizovaných, ich najznámejším spolkom je Spoločnosť Prometheus. Keďže ateizmus v našich končinách okamžite evokuje komunizmus, ľudia bez vyznania sa radšej označujú ako sekulárni humanisti. Toto pomenovanie znie vľúdnejšie, ale v skutočnosti pomenúva to isté. Väčšina dnešných ateistov neodmieta trhový mechanizmus v ekonomike a demokraciu ako politický systém, zväčša však radikálne odmieta náboženstvo a jeho právo na pôsobenie vo verejnom priestore. Sem patria úvahy o vatikánskej zmluve, ktorou sa Slovenská republika údajne dostala pod nadvládu Vatikánu; radikálne návrhy na zákaz vyučovania náboženstva v školách s odkazom, nech sa učí na fare a v kostole alebo výslovný odpor voči názorom cirkevných hodnostárov či kresťanských politikov prezentovaných na verejnosti (nech sú akékoľvek).
„Máte chuť písať a chcete vyjadriť svoje postoje k dianiu v spoločnosti? Radi zverejníme Vaše komentáre či úvahy.“ Takto veľkodušne sa ku čitateľom prihovárajú tvorcovia stránky, ktorá má ambíciu spájať ľudí, čo menia svet a vytvára si image občianskeho denníka. Už vám však nepovedia, že text síce zverejnia, ale neskôr ho potichúčky a bez vášho vedomia stiahnu.
Keď finančná kríza vypukla naplno, vyjadrila sa k nej aj Svätá Stolica. Štátny sekretár Tarcisio Bertone za jej hlavnú príčinu označil „nedostatok náboženstva.“ Na prvý pohľad sa zdá, že príčiny krízy s náboženstvom nemajú nič spoločné. Až do chvíle, kým si neuvedomíme, že náboženstvo má etický rozmer, a teda dopad na správanie jednotlivca v praktickom živote. Dôvodov súhlasiť s Bertonem je niekoľko.
Francúzsky filozof J.P.Sartre hovorí, že človek je to, čo zo seba urobí. Inými slovami, hodnota a veľkosť človeka závisí od jeho narábania so slobodou. Ak sa základné životné smerovanie po čase ukáže ako chybné, človek sa rýchlo dostáva na hranicu zúfalstva, z ktorého niet návratu. Čas sa nedá vrátiť späť. Veci sa jednoducho stávajú. Ak hodnota ľudského života spočíva len v správnosti voľby, nevyhnutne sa ocitneme v slepej uličke. Načo žiť, ak som svoju slobodu uplatnil nesprávnym spôsobom? Žiadna cesta životom nie je priama, ale kľukatá. Nikto nie je len úspešný. A úspech často závisí od okolností, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Téza, že život je hodnotný len tým, čo z neho spravíme, predstavuje naše putovanie ako ruletu, kde je každý z nás len žetónom so smiešnou hodnotou. A od „rulety“ závisí, či nakoniec budeme mať cenu alebo nie.
Nie tak dávno bola v slovenskom parlamente schválená Lisabonská zmluva. V dlhotrvajúcej prestrelke medzi opozíciou a koalíciou sa rýchlo zabudlo na jej obsah. Politici o nej takmer nič nepovedali a je otázne, či tušia, čo odhlasovali. Dohoda z Lisabonu si zasluhuje pozornosť nielen kvôli zmene pravidiel, ktoré oberajú Slovensko o suverenitu. Spolu s ňou totiž bola schválená aj Charta základných práv EU, ktorá má rovnakú právnu silu. Obsahuje viacero sporných a nejasných definícii, ktorých interpretácia bude do budúcnosti zdrojom konfliktov.
Iveta Radičová po dlhých peripetiách získala podporu KDH a stala sa prezidentskou kandidátkou pravice. Dôvody na nadšenie sú však malé. Chýba jej štátnický rozmer a jej názory na mnohé témy nepoznáme. Je dostatok dôvodov tvrdiť, že kresťania by ju voliť rozhodne nemali.
Minister zdravotníctva Ivan Valentovič sa nechal počuť, že nejaké zmeny v Národnom programe ochrany reprodukčného a sexuálneho zdravia pripustí. Má to však jeden háčik. Tento návrh je tak zle a tendenčne vypracovaný, že mu nijaké kozmetické úpravy nepomôžu. Má zlú filozofiu, propaguje interrupcie, chce obmedziť výhradu vo svedomí a nanútiť všetkým školám sexuálnu výchovu s extrémnymi názormi, ktorej obsah nebudú kontrolovať rodičia, ale štát. Za týchto okolností nemôže očakávať, že presvedčí biskupov a mimovládne organizácie.
V sobotu po rokovaní SDKU-DS dostal Mikuláš Dzurinda priamu otázku, či považuje za správne, že slovenská legislatíva umožňuje potraty. Namiesto odpovede sme sa dozvedeli, že nebude odpovedať. Chápem, že udržať pokope liberálov a light konzervatívcov asi vyžaduje kompromisy. Tá otázka nebola banálna, lebo sa týka života a smrti nenarodených detí. Ak politik bez ohľadu na to, čo si myslí, odmietne na ňu odpovedať, tak to znamená len jedno. Pragmatizmus spojený s túžbou po moci je pre neho viac ako hodnoty. Nevšímať si zabíjanie nevinných je cynizmom najhrubšieho zrna.
Krstiť dieťa v perinke alebo ponechať voľbu na jeho rozhodnutie v dospelosti? Väčšina rodičov sa rozhodne pre to prvé. Je to nezodpovedné voči dieťaťu? Cirkev krstila deti od počiatku. Prevaha pokrstených dospelých v prvých storočiach nie je dôkazom odmietania krstu detí, ale svedectvom, že kresťanstvo vtedy nebolo masovou záležitosťou. Rozumieť krstu detí znamená položiť si otázku, čo je krst a aké sú jeho účinky. Potom sledovať v procese tradície cirkevnú prax.
Len pred týždňom sa premiér stretol so zástupcami všetkých cirkví a náboženských spoločností. Kontakty politikov s cirkevnými hodnostármi, najmä ak sú verejné, sú vždy pod drobnohľadom. Osobitne to platí o Katolíckej cirkvi, ktorá je najväčšia. Časť (najmä pravicovej) verejnosti sa na komunikáciu biskupov s Ficom nedíva s nadšením. Hovoria o nepochopiteľnej spolupráci. Majú pocit, že cirkev pomáha ľavici a nie je vo vzhľadom k problémom v spoločnosti pri rozhovoroch s vládnou mocou dostatočne razantná. V tejto chvíli treba všetkým pripomenúť jedno: cirkev má pastoračné, nie politické ciele. Politická orientácia politika nie je dôvodom na odmietnutie spolupráce.
V piatok sa skončilo pripomienkové konanie ku Národnému programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktoré na rokovanie Vlády SR chce predložiť Ministerstvo zdravotníctva. Okrem iného sa v ňom hovorí, že antikoncepcia sa má chápať ako liek. O negatívnych účinkoch sa nedozviete nič. Prečítajte si, čo o nej hovorí klinický farmaceut, PharmDr. Jozef Laurinec. Žije v Trstenej.
Predstavte si, že roky spolupracujete v sociálnej oblasti s jednou firmou. Je lacná, väčšina jej zamestnancov pracuje za minimálnu mzdu, ba často robia dokonca nad plán a zadarmo. Klienti sa na ňu nesťažujú. Všetko klape. Čo by vás asi motivovalo, aby ste ju vymenili? Zdá sa vám to absurdné? Presne toto sa deje v Spišskej Novej Vsi. Spišská katolícka charita dlhé roky poskytuje opatrovateľskú službu. Stará sa o chorých, roznáša obedy. Mesto sa rozhodlo neuzavrieť s ňou zmluvu na ďalší rok a túto službu zastrešiť Domovom dôchodcov, ktorý má pevne v rukách. Iste, má na to právo. Lenže na novú službu mesto vynaloží viac peňazí. Klientov sa samozrejme nikto nepýta, či so zmenou súhlasia. A navyše Domov dôchodcov nemá doteraz dostatok zamestnancov, ktorí by túto službu mohli vykonávať. Len na vysvetlenie dodám, že v posledných komunálnych voľbách prvý raz od roku 1990 zvíťazila ľavica. Nedávno vymenili aj riaditeľa Domova dôchodcov.