reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Anton Ziolkovský

Anton Ziolkovský

Bloger 
  • Počet článkov:  101
  •  | 
  • Páči sa:  0x
reklama

Minireflexie

Máme slobodu veriť?

Anton Ziolkovský

Máme slobodu veriť?

Keď spojíme slobodu a vieru, úvaha automaticky smeruje k náboženskej slobode. Ešte príliš veľa ľudí si pamätá časy náboženského útlaku. Dnešná situácia je iná. V demokratickej spoločnosti spojenie viery a slobody smeruje k inej sfére. Otázka znie: sme vnútorne disponovaní uvedomovať si, čo nás presahuje? Sme pripravení hľadať pravdu, ktorá by uspokojila túžbu po zmysle? Sme slobodní veriť?

  • 4. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 594x
  • 33
Po levočskom odpuste

Anton Ziolkovský

Po levočskom odpuste

Keď som ešte pred pár mesiacmi v Ríme zvažoval, kedy sa vrátiť domov, dal som si podmienku, že sa chcem zúčastniť odpustu na Mariánskej hore v Levoči. Tak som nakoniec aj urobil. Vrátil som sa uprostred týždňa. Tešil som sa na sobotu. Túžil som prežiť na Mariánskej hore aspoň niekoľko hodín. Tak sa aj stalo. Hoci ten tohoročný je už za nami, stále vo mne doznievajú spomienky.

  • 13. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 660x
  • 6
Pár viet o tolerancii

Anton Ziolkovský

Pár viet o tolerancii

Jedno z najzneužívanejších slov je tolerancia. Máte iný názor ako ostatní? Určite ste netolerantní! To je nie skrat v myslení, ale častý spôsob argumentácie. Veľmi radi ho používajú najmä zástupcovia skupín, ktoré chcú získať nejaké privilégiá. Slovíčko „tolerancia“ je ako zaklínadlo. Povedať dnes o niekom, že je netolerantný, znamená jemne mu naznačiť, že so svojim myslením sa mal narodiť o nejaké to storočie skôr. Niekedy to môže byť vyznamenanie. Aspoň niekomu nie je chod sveta ukradnutý. Čo je a čo nie je tolerancia?

  • 22. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 330x
  • 29
Akú cenu mal tento deň?

Anton Ziolkovský

Akú cenu mal tento deň?

Mám rád prechádzky v parku. Dobre sa pritom premýšľa. Keď som sa včera po ôsmej prechádzal okolo kolégia, spievali vtáci. Tie malé tvory boli plné života. Myslel som si, že už budú spať. Chvíľu sa mi zdalo, že sa predbiehajú, kto krajšie, vyššie... V tom večernom štebote bol skrytý pôvab života. Dobre mi padlo pripomenúť si, aký je krásny. Aké zaujímavé a pekné je žiť, keď stvorenie vďačne príjma, čo mu Boh dáva.

  • 15. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 358x
  • 9
Čokoľvek ste (ne)urobili ...

Anton Ziolkovský

Čokoľvek ste (ne)urobili ...

V domotanom svete je niekedy ťažké rozlíšiť dobré od zlého. Vzdychneme si, že dobro víťazí už len v rozprávkach. Napriek tomu podvedome tušíme, že nie je jedno ako žijeme. Nemáme radi klamstvo či násilie. Hrôzu v nás vyvolávajú ľudia, ktorí bezdôvodne ubližujú druhým. Aj keď sme dospelí, určite chceme, aby dobro malo prevahu.

  • 28. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 558x
  • 10
reklama
Keď si človek siahne na život

Anton Ziolkovský

Keď si človek siahne na život

V jednej obci na severe Slovenska sa pred pár dňami obesil sedemnásťročný študent. Zanechal list na rozlúčku. Keď zomrie milovaný človek, je nám z toho smutno. O čo ťažšie sa príjma smrť, ktorú si človek spôsobí sám. Pýtame sa: Prečo?

  • 19. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 055x
  • 23
Ako zomierame

Anton Ziolkovský

Ako zomierame

Pred pár rokmi zomierala jednej známej mama. Trvalo to niekoľko týždňov. Všetci dookola si to uvedomovali. Hoci žije vo väčšom meste, nechala si mamu pri sebe. Striedali sa pri nej. Ona, jej manžel, deti. Modlili sa s ňou. Aj vtedy, keď už nevládala hovoriť a zostala v agónii. Čítali nahlas Bibliu, najmä žalmy. Boli si istí, že aj keď jej telo už nevládze, duša ich vníma. Keď po piatich týždňoch zomrela, známa mi napísala: „Boli to naťažšie týždne môjho života. Najdlhšie duchovné cvičenia. Cez tie hodiny strávené pri mame sme celá rodina pochopili, čo je v živote naozaj dôležité. Neľutujeme to. Mama zomrela v pokoji.“ Vtedy som si povedal: Kiežby väčšina ľudí mohla prejsť bránou smrti v rodine. Uprostred starostlivých a milujúcich príbuzných.

  • 30. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 373x
  • 25
Predvianočný nepokoj

Anton Ziolkovský

Predvianočný nepokoj

Dva týždne pred Vianocami sa cítim trochu nesvoj. Mal by som sa vlastne tešiť. Bude pohoda. Krátko pred večerou sa pozriem cez okno. Nadýchať sa ticha, aké vládne len na Vianoce. Vzduch je nabitý očakávaním niečoho veľkého. Všetci sú doma. Večera, darčeky, koledy, polnočná omša.

  • 11. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 245x
  • 1
reklama
SkryťZatvoriť reklamu